celebrity

Dokáže sa vyplakať do krásy aj explodovať. Na čo má viac dôvodov?

Moderátorka Televíznych novín Marianna Boučková sa narodila 27. januára 1977 v Žiari nad Hronom. Absolvovala psychológiu na FF UK v Bratislave. Začínala ako programová hlásateľka v STV, po konkurze v roku 2001 nastúpila do Markízy na post moderátorky Televíznych novín. Je držiteľkou štyroch ocenení TOM, z toho dvoch TOP za absolútne víťazstvo. Po vyše polroku od sobáša sa rozvádza s českým moderátorom Liborom Boučkom a žije s česko-nemeckým podnikateľom Janom Novotným. Jej povesť zlatokopky má reálne základy - je totiž dcérou bývalého majiteľa Kremnickej banskej spoločnosti, ktorá vlastní zlaté bane. Sama niekoľkokrát sfárala do bane a snažila sa vykopať zlato. Ako dodáva, zatiaľ neúspešne...


Pri kom ste sa dnes ráno zobudili?
- Dnes, bohužiaľ, sama. (Smiech.) Môj priateľ je v zahraničí.

Bola to náhoda alebo je to teraz častejšie?
- Ak chce človek žiť, musí aj pracovať, a keďže gros pracovných povinností Honzíka je zatiaľ v Nemecku, tak je momentálne tam.

Máte prehľad o jeho aktivitách alebo vás do nich nezasväcuje?
- Vzhľadom na to, že sa bavíme takmer o všetkom, tak áno, mám.

O akú konkrétnu činnosť práve ide?
- Nebudem predsa prezrádzať jeho pracovné aktivity.

Ale viete to?
- Viem.

Vždy viete, kde je a čo robí?
- Komunikujeme spolu dosť často, takže mám prehľad. Nie je to, samozrejme, nejaká cielená kontrola, ale zaujíma ma, ako trávi svoj deň. Takisto jeho zaujíma, ako trávim svoj deň, keď nie sme spolu. Takmer vždy viem, čo robí.

Ako a kedy medzi vami dvoma preskočila iskra?
- Je to trošku dlhší príbeh. S Honzom sa poznám už asi rok a pol, zoznámili sme sa na TOMovi, no nestretávali sme sa ani sme neboli v kontakte. Každý mal svoj život, a ja som vôbec nevedela, že sa pritom zaujíma aj o môj život. Dozvedela som sa to až vo chvíli, keď sme sa začali intenzívnejšie stretávať, čo bolo počas Let’s Dance. Tento projekt bol pre mňa zásadným v mnohých otázkach a som nesmierne vďačná, že som sa na ňom mohla zúčastniť, pretože mi priniesol len a len pozitívne situácie. A iskra medzi nami preskočila, keď sme sa viac spoznali a obaja sme zistili, akí sme ľudia. Pochopili sme, že možno ideme rovnakou cestou.

Myslíte si, že to bolo v správny čas?
- To je relatívne. V živote človek nikdy nevie, čo kedy príde. To je podľa mňa na živote krásne, že nás neustále niečím prekvapí. Ak je to pozitívne, tak je to fajn. Milujem pozitívne prekvapenia. Som trošku fatalista a myslím si, že sa deje to, čo sa má diať.

Pri otváraní dverí do nového vzťahu nepotrebujete mať zamknuté tie predtým?
- Tie dvere sa už zatvorili o niečo skôr, ako som otvorila ďalšie. Nie je to tak, ako sa to prezentuje v médiách, že som skočila z jedného vzťahu do druhého bez toho, aby som ten predchádzajúci ukončila. Vzhľadom na to, že dodnes nemám záujem medializovať súkromné záležitosti, snažili sme sa s Liborom riešiť problém medzi nami doma, a nie na verejnosti. Dávno predtým, ako Honzík vstúpil do môjho života.

No de jure vyriešený nie je.
- De jure nie, ale de facto áno.

Kedy bude?
- Verím, že do konca februára by sa to malo vyriešiť. Dávame dokopy papiere, ktoré sú potrebné na podanie žiadosti o rozvod.

Iniciovať ju budete vy?
- Dohodli sme sa, že to zariadim ja, a tak sa aj deje.

Čo ste si sľubovali od manželstva? Keď preskočila iskra v predchádzajúcom vzťahu, boli ste rovnako pozitívne naladená?
- Určite áno. Sľubovala som si pokojný, usporiadaný život a že budem mať pri sebe človeka, ktorého milujem a s ktorým si budem rozumieť vo všetkom podstatnom. Nestalo sa tak, lebo v živote človeka sa stáva, že sa v nesprávny čas dozvie veci, s ktorými zásadne súhlasiť nemôže. Je mi ľúto, že manželstvo nevyšlo, lebo som si myslela, že keď už sa raz vydám, tak to bude prvý a posledný raz.

Čo ste podcenili? Nemali ste partnera prečítaného dostatočne?
- Asi to bolo príliš unáhlené. Dnes už viem, že to bol zbytočne rýchly krok, ale v takýchto rozhodnutiach som veľmi emocionálny človek. Mala by som pri nich už asi vo svojom veku viac používať racio, ale neprežívam to tragicky. Je to životná skúsenosť, z ktorej sa poučím. Som veľkým analyzátorom, čo je niekedy na škodu veci, lebo zisťujem, že som urobila mnoho chýb, ale snažím sa ich eliminovať.

Akým mužom bol Libor Bouček vo vašich očiach pred časom a akým je dnes?
- Pred časom bol v mojich očiach mužom, dnes je v mojich očiach chlapcom. A ja potrebujem muža.

Veci, s ktorými nemôžete súhlasiť, sa odohrali počas manželstva alebo si ich so sebou do vášho vzťahu priniesol?
- Myslím si, že si ich priniesol, a ja som o nich predtým, žiaľ, nevedela.

Ako sa to mohlo stať takej veľkej analyzátorke?
- Asi je to dôkaz toho, že som človek, lebo mýliť sa je ľudské. Možno som mala na tú analýzu málo času. Alebo som mala vo chvíli príprav na môj veľký svadobný deň veľa emocionálnych zážitkov a popritom som, žiaľ, zanedbala rozbor pocitov.

Videli ľudia okolo vás isté veci skôr ako vy? Dávajú vám to najavo?
- Bohužiaľ, dnes mi mnohí hovoria, že to videli, a ja sa ich pýtam – kde ste boli vtedy? Prečo ste mi to nepovedali? Ich odpoveď znie – bola si taká šťastná a nechceli sme ti to kaziť. V tej chvíli som bola asi naozaj neprístupná akýmkoľvek negatívnym reakciám.

Ste zvyknutá na dobré rady od priateľov?
- Nemám veľa priateľov, ale mám zopár skvelých priateľov a som na ich rady zvyknutá. S mojou najlepšou priateľkou, ktorá žije na Cypre, riešime absolútne životné detaily.

Čo vám dnes tí ľudia hovoria?
- V každom prípade stoja pri mne, ale nevravím, že slepo prikyvujú. Práve naopak, v mnohých veciach ma kritizujú, čo je pre mňa geniálna pomoc. Snažia sa mi neustále pripomínať, aby som rozmýšľala. (Smiech.)